Jiří Lebiš hovorí

A ešte ako! So slovami, že je potrebné prijímať všetkých a pomáhať s láskou všetkým, ukážkovým spôsobom „slávny list KBS o kultúre smrti“ zmačkal, zahodil a z jeho autorov urobil sektárov plných predsudkov. Pretože podľa pápeža, v modernej spoločnosti nie je na predsudky miesto.

Som skeptický, za akých okolností sa dá reformovať skostnatená a ustrnutá organizácia ako je cirkev, ale ak je to vôbec možné, musí sa začať od hlavy.  A pápež, ktorý chápe, že svet nie je čiernobiely, ani keď je reč o rozvedených rodičoch, či nebodaj homosexuáloch, je pre mňa správnym mužom na správnom mieste.

Ano, pápež František má moje sympatie, bez ohľadu na môj ateizmus. A to nielen kvôli tomuto postoju. Aj preto, že pripomína duchovným povinnosť pomáhať ľuďom v núdzi, vyzýva ich na zrieknutie sa luxusu a priamy kontakt s veriacimi, a kritizuje dnešnú ekonomiku. Pri nej sa tvrdí, že bohatstvo sa šíri od bohatých aj k chudobným. Že je to vlastne akýsi pohár, ktorý keď pretečie, dostane sa aj k chudobným. Ale pápež si všimol to, že keď je pohár plný, zázračne  sa zväčší. A chudobní z toho opäť nemajú nič. Netreba byť odborníkom zo zložitými tabuľkami a vzorcami. Stačí sa pozrieť okolo seba. A pápež ide príkladom. Používa MHD namiesto limuzíny, namiesto luxusnej biskupskej rezidencie žil v malom byte.

Keby pápež František nastavil takýto štandard a najbližších 100-200 rokov  by bol každý pápež aspoň ako on, cirkev má budúcnosť a dokonca som ochotný veriť aj v jej akúsi charitatívno-výchovnú úlohu. Ale pokiaľ jeho posolstvo bude spochybnené rôznymi konferenciami biskupov a samozvanými ochrancami „tradíčnej rodiny“ , cirkev ostane tam kde je. Plná predsudkov a žlče. Namiesto pokornej pomoci sociálne odkázaným a pripomínaním potreby sociálnej spravodlivosti.