Jiří Lebiš hovorí

Ak mám byť úprimný, okrem názvu straníckeho miesta – Liberálny dom – nevidím najmenší dôvod na to, aby médiá naďalej nazývali SaS stranou liberálov. Predseda Sulík predsa od novembra 2014 sedí v európskom parlamente za frakciu Konzervatívcov a reformistov (ECR). K tomu nezabudol povedať, že európsky liberáli sú vlastne socialisti a eurooptimisti, a že aj tak vlastne hlasoval do tej doby proti odporúčaniam liberálov, a keďže to tak vidí on, ani SaS nemá čo hľadať medzi liberálmi. Doslovne : „Nebudem predsa ja v ECR a SaS v ALDE (Aliancia liberálov a demokratov).

Takže teraz spokojne sedí spolu s Braňom Škripekom z OĽaNo, ktorý sa preslávil len svojím odporom k sexuálnym menšinám a strachom z nahoty. Naozaj lepšia voľba pre kvázi liberála, ako tí hnusní eurooptimisti. Čo majú spoločné, je ten mesiášsky komplex, ktorý Škripek volá „služba s apoštolskými črtami“, a čo ich spája ešte kúštik viac, sú návštevy Slobodného vysielača, kde Sulík priživuje euroskepticizmus a Škripek boj proti „genderovej ideológii“.

Sulík je egocentrik, podľa svojich vlastných slov. Svojho času takto egocentricky obhajoval jeden volebný obvod, ktorý jeho čoraz menšej partičke umožňuje bez problémov zastupovať Trnavu, Prešov, či Košice, takmer bez toho, aby tam mal členov. Teda presnejšie : 14 členov z celého trnavského kraja, 18 z celého prešovského  a neuveriteľných 25 z košického.

Liberálne témy po odchode viacerých členov ustupujú konzervatívnemu boju za ekonomické chiméry pod jedinou hlavičkou : všetko proti Ficovi. To znamená aj proti voličovi, ktorý síce vidí neuveriteľnú kleptokraciu vládnej strany a jej spriaznených oligarchov, no oveľa viac sa bojí škrtov a okliešťovania na miestach vitálnej dôležitosti : dôchodky, zdravotníctvo, sociálne dávky či minimálna mzda. Tu nepomôže žiadne strašenie Gréckom, ani sľubovaný boj proti rozkrádaniu.

SaS síce získala novú akvizíciu v podobe Romany Schlesinger, no po jej politickom kikse s ukrižovaným masochistom (rozumej Ježíša Nazaretského), je jej budúcnosť viac ako nejasná.

Takže si urobme sumár : SaS dnes nemá žiadne liberálne témy. Tie, ktoré mala sa snaží sama spochybniť ( výrokmi typu : nikdy sme neboli za manželstvo 2 ľudí rovnakého pohlavia, či nikdy sme neboli za legalizáciu marihuany – vecne pravdivé, lebo SaS deklarovala registrované partnerstvo a dekriminalizáciu marihuany – ale fakticky ide o popretie dôležitosti), a žiadne nové nie je vidno. Orientácia na zvláštny segment populácie, ako sú poslucháči Slobodného vysielača a čitatelia Zem a Vek, skôr poukazuje na čoraz väčšiu snahu SaS opustiť aj posledné možné zvyšky liberálnych tém.