Pozrime sa pravde do očí. Ak by Slovensko bolo Ukrajinou, 30 000 neoznačených, rusky hovoriacich a rusky vyzbrojených vojakov, by obsadilo nielen východné Slovensko, ale za 24 hodín by boli na hranici s Českom. Než by sa naši politici, armáda a NATO spamätalo, boli by obklúčení v kasárňach, či ostali doma sedieť na zadku a rovnako ako Ukrajinci by sa len počudovane tvárili : ako je to možné?
Chápem, na Slovensku nemáme Krym. Na východe Slovenska nestačí byť Rusnákom, aby to stačilo na podporu inváznych síl. Ale akási čudná viera v to, že 15 000 vojakov vrátane kuchárov, logistov, doktorov, a ďaľšieho nebojového personálu, je dostatočný počet na ochranu krajiny, je pevne zakorenená od chvíle kedy došlo k rušeniu základnej vojenskej služby.
Ach, ano, NATO. Prekvapené, nemohúcne, z 80% podfinancované a politicky nejednotné. Aspoň že tí Poliaci zbroja a cvičia… Reálne jednotky USA kdesi v Nemecku. Teda, ak by im za to Slovensko stálo. Lebo ponaučenie z Mníchovskou dohodou z 1938 by malo byť mementom aj pre Slovensko – zmluvy sú tak pevné, ako tí, čo v ich v danej chvíli interpretujú. A kým sa tu objaví prvý Američan, ruský dobrovoľníci by druhý týždeň nakupovali v konzume v Malackách.
Kto by naozaj pomohol? Maďari? Aký majú dôvod? Nebodaj nadštandartne dobré vzťahy zo Slovenskom? Poliaci? Lebo sa vždy s Rusmi naťahovali? Ale nikdy na Slovensku. Češi? Hm, ich 30 000 armáda je síce papierovo dvojnásobná, takže aspoň by sa postavili na svoju hranicu. Ale bojovať za Slovensko?
Slovensko je oboma nohami v svrabe. Argumenty typu, že profesionálna armáda bude lepšie vedieť využiť finančné prostriedky a armáda bude síce menšia ale bude “primeraná” počtu obyvateľstva a celkovo bojaschopnejšia, sa ukázali ako sprostosť, s realitou úplne niekde inde.
Armáda nemá byť primeraná počtu obyvateľstva ale potrebe obrany. Súčasná toho nie je schopná, nie jej vinou. Dospela tam salámovou metódou zloženou s časti hlúpymi predstavami, následne politickými podnikateľmi na ministerstve obrany, ktorý využívajú rozpočet armády na zvýšenie stavu svojich súkromných účtov, a v neposlednom rade totálnym nezáujmom spoločnosti. Tej spoločnosti, ktorej nepripadá divné, že už čoskoro bude viac advokátov ako vojakov.
Premýšľam, ako to celé povedať : vždy keď je niekto bezbranný, nájde sa voľajaký vlk, čo tú ovečku chce zahrdúsiť. Je najvyšší čas, aby slovenská ovečka bol silno obrnený baran, na ktorom si vlk zuby vykmáše.