Správa vecí verejných sa stala pre niektorých obyčajným obchodom, službou, ktorá má prinášať zisk. Zisk, ktorý je ale vyplatený zo štátneho rozpočtu, opakovane, často a bez väčšieho rizika. A to nehovorím o bonusoch, či dividendách. Vyberaných rôzne a vyberaných za mnohé „služby“.
Je to vlastne už samostatný priemysel – lobistov, politikov, a naviazaných podnikateľov, a všetci navzájom medzi sebou obchodujú. Provízie, darčeky/úplatky, pozície či vplyv. Ale všetko je len inými slovami – zisk. Na tomto trhu sa obchoduje od miestnej úrovne až po celoeurópsku. Kto bude upratovať sneh v meste, kto bude mať reklamu na zastávkach MHD, kto bude dodávať vodu, kto bude kde stavať, čo a za koľko môže kúpiť či predať, kto dostane podporu a dotáciu, kto nie. A milión iných možností, s čím sa dá správne obchodovať. Pretože štát má vždy garantovaný príjem. A má aj garantované výdavky. A tak vojenské sklady strážia súkromné SBSky, ministerstvá preplnené právnikmi platia za právne služby súkromníkom, záchranky sú vlastne tiež súkromné.
Na jednej strane verejná správa a jej reprezentanti, na druhej podnikatelia. Niekedy sa máli jedným alebo druhým. Tak optimalizujú. Vidíme podnikateľov vstupovať do politiky a politikov podnikať, a motiváciou je už len ten zisk.Sú v rôznych stranách aj nestranách, raz podnikajú otvorene, raz prostredníctvom nastrčených osôb. Nemôžme sa potom diviť, prečo je štát stratový a v mínuse : platí zisk všetkým zúčastneným.
Kvíz nakoniec : obidve kategórie – politický podnikateľ a podnikateľský politik – nájdeme aj medzi kandidátmi do prezidentského kresla – viete ich rozoznať?